Publikované 20.07. 2017
Niekto by povedal: Na čo by sme už my, Slováci, asi tak mohli byť hrdí? Je skutočne pravda, že sa naši spisovatelia, umelci v celosvetovom meradle nepresadili, že sme boli ako národ v minulosti neustále niekým ovládaní, že väčšinou Slováci boli len v pozícii sluhov. Minulosť sa nedá zmeniť. Zato budúcnosť áno.
Nie zaoberanie sa minulosťou, naopak, budúcnosťou, môže podporiť sebúctu. Pevné vnútorné presvedčenie, vytýčenie si cieľa, jasná stratégia. Na všetkých úrovniach spoločnosti, čiže aj radový občan by mal mať pevne stanovené priority. A nie žiť, ako sa povie – zo dňa na deň.
Kým slobodný človek môže chcieť dosiahnuť uspokojenie získaním uznania v práci, byť považovaný za cenného pracovníka, manželia zasa chcú popri práci ešte aj vychovať schopných a zdravých jedincov.
Piliere zdravej spoločnosti sú zdravotníctvo a školstvo a výchova v rodinách.
Úroveň zdravotníctva veľmi dobre odzrkadluje priemerný vek zdravého žitia. Na Slovensku je vraj najnižší v rámci EÚ – https://europskenoviny.sk/2014/04/17/sme-lidrom-v-smutnej-statistike-slovaci-ziju-najkratsi-zdravy-zivot-v-europe/ Inak stačí aj letmý pohľad na všetky vekové kategórie vo svojom okolí. Takže ten úžasne vyspelý farmaceutický priemysel (lieky a personál) má na naše obyvateľstvo takýto skvelý účinok. Tento bod – zdravotný stav obyvateľstva – je však úzko prepojený s bodom tri – výchova v rodinách.
Úroveň školstva dobre ilustrujú medzinárodné porovnania, slovenské deti vraj dosahujú neustále horšie výsledky. Nie je vylúčené, že v nemalej miere ide aj o previazanosť s bodom jedna, s úrovňou zdravotníckej starostlivosti.
Výchova v rodinách. Najlepší životný príklad sú rodičia a najbližšia rodina. Oni určujú formu, akou sa pracuje aj oddychuje. Ako sa komunikuje v rodine i v spoločnosti.
hlavnespravy.sk