Přišlo dne 11. prosince 2009 mailem:
List z Budapešti
9. december 2009
Pred niekoľkými dňami som dostal list z Budapešti. Jeho obsah je natoľko výstižný, že ho ani nemusím komentovať. Uvádzam ho preto plnom znení, až na meno autora, ktoré z bezpečnostných dôvodov neuvádzam.
JUDr. Milan Janičina,
predseda Panslovanskej únie
„Vážený pán predseda,
na internetovom portáli Vašej organizácie som si prečítal protestné stanoviská PanSÚ voči diskreditačnej kampani pokračujúcej proti Slovenskej republike, respektíve články polemizujúce so snahami určitých maďarských autorov spochybniť dejiny Slovákov. Na základe toho si Vás dovoľujem upozorniť na nový periodický magazín vychádzajúci od mája t. r. v Budapešti, s dvojmesačnou periodicitou, „Nagy Magyarország“ čiže „Veľké Maďarsko“. Jeho vydavateľom je údajne „Priateľský krúžok mladých historikov“. Podľa úvodnej zdravice šéfredaktora, uverejnenej v prvom čísle, ktoré vyšlo začiatkom júna t. r., v deň výročia podpisu Trianonskej zmluvy (4. júna), šéfredaktorom časopisu je Levente Jónás (*1980), čelný funkcionár extrémistickej strany Jobbik (V ďalších číslach časopisu sa už meno šéfredaktora neuvádza). Redakcia magazínu „Nagy Magyarország“ je úzko spätá so „sesterskou redakciou“ časopisu „Trianoni Szemle“ (Trianonský obzor), ktorý vydáva maďarský historik (a bývalý štátny tajomník ministerstva obrany vo vláde J. Antalla), Ernö Raffay, známy bojovník za revíziu Trianonskej mierovej zmluvy.
Najnovšie tematické číslo je venované dejinám Slovákov. Podľa redakčného úvodníka, články uverejnené v časopise by mali zaplniť medzery vo vedomostiach maďarskej verejnosti o dejinách Slovákov. V redakčnom príhovore sa uvádza aj to, že mentalita, myšlienkový pochod a politika vedúcich činiteľov Slovenskej republiky spôsobuje pre Maďarsko veľa mrzutostí a „… našim národným bratom žijúcom na Hornej zemi zase veľa poníženia“. Časopis vraj poskytol priestor mladým odborníkom, na zhrnutie poznatkov k témam, ktoré až dodnes názorovo rozdeľujú maďarskú spoločnosť. Podľa redakčného úvodníka, dejiny Slovákov predstavujú pre maďarskú verejnosť „biele miesta“ a preto sa skupina domácich a „felvidéckych“ historikov chopila úlohy, aby prostredníctvom popularizačných článkov priblížila maďarskému čitateľovi najvýznamnejšie kapitoly slovenských dejín. Riaditeľ redakcie Árpád Szakács v rozhovore uverejnenom 27. novembra t. r. v denníku Magyar Hírlap uviedol, že pri zostavovaní 3. čísla časopisu „nepracovali v znamení zmierenia dvoch národov … alebo hľadaním nanúteného kompromisu. Takéto snahy totiž nepozostávajú z ničoho iného, ako z vyslovenia poľutovania nad činmi, ktoré počas uplynulého tisícročného obdobia ale zo strany Maďarov neboli nikdy spáchané voči Slovákom“. Odborné články uverejnené v časopise vraj odhalili, že prevažnú väčšinu dejín Slovákov predstavujú mýty a bájky.
Tematické členenie štúdií v časopise a myšlienkový sled autorov je v skutočnosti apológiou tvrdení zaznievajúcich z úst predstaviteľov extrémistickej maďarskej pravice, že Slováci sú votrelcami v Karpatskej kotline, ktorí zobrali Maďarom časť ich tisícročnej vlasti. Ďalšou základnou snahou autorov je snaha prezentovať Slovensko a Slovákov pred maďarskou verejnosťou ako národ s nacistickou a fašistickou minulosťou, ktorej sa dodnes nedokázal zbaviť. Túto snahu, v ktorej najvýstižnejšie dokazuje článok s názvom „Neonacistické hnutia na Slovensku“, v ktorom autor okrem iného tvrdí, že „… po parlamentných voľbách v r. 2006 … sa začali tolerovať prejavy extrémizmu, ako hrubé protimenšinové výroky…“. Podľa autora rozmach extrémistických organizácií na Slovensku a podpora poskytovaná týmto organizáciám, ako aj podnecovanie ich činnosti zo strany vlády otvoreným alebo tajným spôsobom, v dnešnej dobe dosiahla až takých rozmerov, že to už ohrozuje demokratické štátne zriadenia na Slovensku, ako aj normálne fungovanie právneho štátu. Ilustračná fotka tohto článku, na ktorej sú predsedovia vládnej koalície , je okomentovaná nasledovným textom: „ Krajinu vedú extrémisti“. Článok s názvom „Dejiny nezávislého Slovenska“ je ilustrovaný fotografiami doterajších troch slovenských prezidentov. Pod fotografiou Ivana Gašparoviča je uvedený nasledujúci text: „Jeho osobou bol extrémizmus povýšený na úroveň hlavy štátu“.
So spochybňovaním dejín Slovákov v Maďarsku sa nestretávame len v kruhoch extrémnej pravice. V septembri t. r. starostka mesta Salgótarján, Dr. Melinda Székyne Sztrémiová v otvorenom liste adresovanom Róbertovi Ficovi pred jeho návštevou v meste Szécsény mu vyčítala vážne nedostatky v znalosti historických faktov. Podľa pani starostky to bude asi kvôli tomu, že „… vo Vašej nepríliš objemnej učebnici dejepisu chýbajú niektoré neodškriepiteľné fakty“. Pani starostka na dôvažok dodáva: „My Maďari si ale z dôvodu našej tisícročnej histórie, nemôžeme pripustiť selektívnu pamäť“.
Prepojenie medzi jednotlivými proslovenskými zoskupeniami v Maďarsku a na Slovensku dokazuje aj skutočnosť, že spomínaný článok bol 24. novembra t. r. umiestnený aj na internetovom portáli „Felvidék ma“, prevádzkovanom filiálkou SMK, ústrednou kanceláriou Združenia za spoločné ciele (Szövetség a Közös Célokért) v Bratislave, ktorá je financovaná z grantu maďarskej vlády „Szülöföld Alap“.
Nosnú kostru tematického čísla časopisu tvoria „štúdie“ z pera namočeného do žlče autorov žijúcich na Slovensku: Zoltána Balassu a Lászlóa Mihályi Molnára. Títo páni už dlhé roky osočujú Slovensko v zahraničných médiách a organizujú rôzne petičné akcie na ochranu „utláčaného maďarského národného spoločenstva“.
Myslím si, že táto zbierka pamfletov, uverejnenie ktorých je súčasťou rozsiahlej protislovenskej kampane zo strany rôznych maďarských politických síl a zoskupení doma aj v zahraničí, by nemala zostať bez povšimnutia.
Stojí za zmienku, že tento časopis sa údajne predáva aj na Slovensku v kníhkupectve „Madách Posonium Könyvesbolt“ v Komárne na Klapkovom námestí č. 9.
V Budapešti 28. novembra 2009
Meno a podpis
PS:
Články z tematického čísla sú postupne uverejňované na internetovej stránke www.tortenelemportal.hu „
Webová stránka: www.ksl.wz.cz,
E-mail: vydavatel@seznam.cz