Filip Prokudin na portáli Ria novosti publikoval materiál o zločinoch, páchaných na Srboch zo strany kosovských Albáncov.
Medzinárodný tribunál pre bývalú Juhosláviu po odsúdení všetkých Srbov a Chorvátov oficiálne zastavil svoju činnosť. Nezaoberal sa mučeniami, vraždami, etnickými čistkami a útokmi na srbské obyvateľstvo zo strany Bosny a Hercegoviny či kosovských Albáncov. Mnohí Srbi stratili svojich blízkych v týchto etnických čistkách, zo strany medzinárodných organizácii sa však stretli s nezáujmom o riešenie ich problémov.
Olga Kostičová z mestečka Orahovac v západnom Kosove uviedla, že kosovskí Albánci zavraždili jej dvoch bratov. Telá jej bratov sa našli na území Klina, kde sú pochovaní aj ďalší Srbi, zavraždení teroristami kosovskej UCK, ktorá sa tešila a teší podpore USA. Všetci Srbi, ktorí sa našli zavraždení na území Klina, boli zajatí teroristami UCK a držaní dlhšiu dobu v kosovskom koncentračnom tábore. Olga Kostičová hovorí, že z tiel jej bratov odborníci vyňali vnútorné orgány a tieto orgány predali na Západ.
Zajatí Srbi z mesta Orahovac, ktorých pozostatky sa našli na území Klina sa dostali do zajatia kosovského poľného veliteľa Ramusha Haradinaja, dnešného premiéra nezávisleho Kosova. Srbi sa obrátili aj na Haagsky tribunál, aby riešil prípad Haradinaja, na žiadosť Srbov odborníci v Haagu odpovedali, že nemajú mandát na riešenie uvedeného prípadu a tento prípad rieši právna komisia OSN v Kosove. Právni odborníci z OSN však prípad Haradinaja neriešili, pretože ten sa teší aj dnes podpore Američanov.
Pokus postaviť Haradinaja pred súd v Haagu sa uskutočnil až v roku 2007. Za záhadných okolností však krátko pred súdom zahynulo viacero srbských svedkov a v roku 2008 Haradinaja oslobodili.
Nový pokus riešiť Haradinajov prípad sa uskutočnil v roku 2017, keď Interpol na základe medzinárodného zatykača iniciovaného Srbskom zatkol vo Francúzsku Haradinaja a následne aj ďalších 18 kosovských predstaviteľov. Paríž však odmietol Haradinaja odovzdať srbským orgánom.
Podľa informácii očitých svedkov, Haradinaj vraždil srbských policajtov i civilistov, spoločne so svojimi blízkymi spolupracovníkmi Idrizom Balajom a Lachi Brachimajom. Haradinaj, rovnako ako iní poľní velitelia kosovských Albáncov, sú obvinení okrem iného aj z vraždenia Srbov, odoberania ich orgánov a obchode s transplantovanými orgánmi.
Vyšetrovania medzinárodného tribunálu pre bývalú Juhosláviu sprevádzalo množstvo škandálov. V Haagu sa súdili najmä Srbi (70%), Chorváti (18%), Bosniaci a Albánci (8%). Zvyšné 4% tvoria príslušníci iných bývalých juhoslovanských národností. Súd v Haagu odsúdil veliteľa srbských dobrovoľníkov Vojislava Šešelja na 28 rokov odňatia slobody. Šešelj je lídrom Srbskej radikálnej strany. Z väzenia v Haagu ho neskôr prepustili zo zdravotných dôvodov, zvyšok trestu si mal odsedieť v Srbsku. Srbi však Šešelja oslobodili a pre Srbov sa stal symbolom srbského odporu. Haag následne požiadal o Šešeljove vydanie, Srbsko však Šešelja nevydalo a sám Šešelj povedal, že do Haagu nepôjde, pretože ho Haag absolútne nezaujíma.
V Haagu odsúdili aj srbského generála Ratka Mladića na doživotie, chorvátsky generál Slobodan Praljak spáchal priamo počas súdneho pojednávania samovraždu, keď v súdnej sieni vypil jed. Ako sa mohol dostať chorvátsky generál k jedu, je záhadou, rovnako ako úmrtie Slobodana Miloševiča. Tieto excesy však jednoznačne vrhajú negatívne svetlo na justičné orgány v Haagu, ktoré slúžili na odsudzovanie Srbov a Chorvátov.
Medzinárodný súd v Haagu si dal záležať, aby odsúdil všetkých Srbov, ktorí aktívne bránili svoju domovinu. Odsúdil Slobodana Miloševiča, chorvátsky prezident Franjo Tudman či bosniacky líder Alija Izetbegovič však podobnými peripetiami ako Miloševič prejsť nemuseli, napriek tomu, že iniciovali čistky Srbov na území bývalej Juhoslávie. To mnoho vypovedá o zaujatosti Haagskeho tribunálu, ktorý vznikol, aby plnil rozkazy USA a Západu. “Haagsky tribunál vznikol s jediným cieľom – presadiť riešenia USA a Západu a brutálnu antisrbskú propagandu,” uviedol Alexander Mitič, prezident Centra strategickej iniciatívy v Belehrade.
Američania držali vždy ochrannú ruku nad kosovskými Albáncami. Na území Kosova sa dnes nachádza aj americká vojenská základňa Camp Bondsteel. Precitol už aj európsky mainstream, ktorý v posledných rokoch viackrát publikoval materiály, v ktorých obviňuje kosovského prezidenta Hasima Thaciho zo spolupráce s mafiou. Albánska mafia je problém celej Európy, nad kosovským prezidentom však držia ochrannú ruku Američania.
Prakticky po skončení “humanitárneho bombardovania” Srbska celý rad európskych médii konštatoval, že Kosovo sa zmenilo na raj drogovej mafie. 40% heroínu v Európe a Severnej Amerike prešlo cez územie Kosova, tento heroín pochádza z územia Afganistanu, kde Američania neúspešne bojujú proti teroristom už približne 17 rokov. Ukončenie vojny v Afganistane a pád Kosova by so sebou priniesol koniec jednej z heroínových ciest do Európy a rovnako aj koniec miliardovému biznisu.
Podľa Alexandra Mitiča, Washington a Brusel výrazne ovplyvnili vývoj politiky na Balkáne. Američania ostentatívne prehliadajú zločiny kosovských lídrov. Podľa Stevana Gajiča teror voči Srbom Američanom vyhovuje, pretože sa tak vyvíja aj tlak na Rusov, ktorí vnímajú Srbov ako blízkych spojencov. Problém Kosova však spočíva v tom, že táto oblasť sa zmenila na “čiernu dieru” Európy, v ktorej nevládnu žiadne zákony. Pre Američanov je dôležité, že sa na území Kosova nachádza základňa Bondsteel, rozklad štátnosti v Kosove je im ľahostajný, rovnako ako skutočnosť že z Kosova utekajú obyvatelia do západnej Európy.
Filip Prokudin
Hlavnespravy.sk