Ján Čarnogurský - Pokiaľ sme my na tomto námestí, tak je to námestie slobody, pravdy a obhajovania slovenských národných záujmov

Bratislava 8. júla 2017 (HSP/Foto: Facebook)

„Pokiaľ sme my na tomto námestí, tak je to námestie slobody, námestie pravdy a námestie obhajovania slovenských národných záujmov,” povedal to vo štvrtok 6. júla na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave Ján Čarnogurský. Júlové stretnutie odporcov prítomnosti cudzích vojsk, základní NATO a prejazdu vojenských kolón po území SR bolo na jednej strane poznamenané neprítomnosťou dvoch rečníkov kvôli chorobe, čo však v porovnaní s júnom vyvážila bohatšia účasť protestujúcich občanov.

Organizátori štvrtkový protest jednoznačne ladili proti novodobej okupácii Slovenska, čo vyjadril moderátor slovami: „My neprotestujeme proti našej armáde, my protestujeme proti cudzej vojenskej infraštruktúre na našom území – nech sa nazýva akokoľvek – základňa, styčný tím či logistické centrum.“

Ďalej moderátor upriamil pozornosť na to, čo sa vo svete zmenilo od júnového zhromaždenia a poukázal na stretnutie Vladimíra Putina a Donalda Trumpa, ktorému predchádzala cesta amerického stratéga Henryho Kissingera do Moskvy.

Čo táto cesta vyjavila pred svetovou verejnosťou? Po prvé to, že už aj Američania priznávajú, že Rusko naozaj môže vytvoriť nový svetový poriadok. Taký, ktorý nahradí donedávna platný – Pax Americana.

Rusko, Čína a štáty BRICS už vytvárajú multipolárny svetový poriadok, ktorého prejavom je, že dnes sa vo svete dejú veci, na ktoré USA už nemajú žiadny dosah. Jednoducho sa „to“ udeje a Američania „to“ musia mlčky strpieť.

Po druhé, Henry Kissinger ešte pred moskovskou cestou vyhlásil, že Rusko je treba držať pripojené k Západu. V opačnom prípade vraj bude nezávislé a nebezpečné. Varoval pred rizikom dištancovať Moskvu od Západu, lebo inak sa vraj stane „absolútnym nebezpečenstvom“. Znamená to, že ak sa to stane, Moskva si vraj ponechá spoluprácu len so susednými štátmi, pre ktoré sa stane „absolútnym zabezpečením“!

„Čoho sa to teda ktosi obáva?,“ postavil si rečnícku otázku moderátor, že Rusko bude naozaj spolupracovať len so susednými štátmi (a teda asi aj so Slovenskom) a pre tie sa stane absolútnym zabezpečením!!! Materiálnym i duchovným.

Európa a svet asi naozaj kráčajú týmto smerom. V tom prípade potom budeme musieť po novom nazerať aj na prítomnosť našich vojakov v Pobaltsku.

Dnes ešte existujú ľudia, ktorí veria logike, že bohaté Rusko chce obsadiť chudobné Pobaltsko a preto ho Slováci bránia. No čoskoro môže začať chudobné Pobaltsko samé sa snažiť usilovať o spoluprácu a partnerstvo s Ruskom. No a v tomto prípade začnú naši vojaci plniť rovnakú úlohu, akú plnili ostnaté drôty okolo našej hranice do roku 1989. Ich úlohou bude zabrániť občanom a štátom, aby tieto „drôty“ neprekračovali a neutekali za lepším, ako sa to dialo za socializmu u nás.

Prvým rečníkom bol Roman Ruhig, ktorý sa ako právnik vyjadril k otázke, ako prejazdy cudzích vojenských kolón súvisia so zvrchovanosťou Slovenskej republiky.

Najskôr poukázal na to, ako sa SR vlastne stala členom NATO. Poukázal na zmarené referendum, čo však nič nemení na fakte, že o členstve v najagresívnejšej organizácii sveta mal rozhodnúť iba občan.

Politická moc v Slovenskej republike mu to však znemožnila. Nuž čo, z pohľadu občana SR sa udiala vnútorná „mníchovská“ zrada – o nás, bez nás!

Rovnaká ignorancia občanov nastala aj pri budovaní vojenských základní NATO na našom území. „Politici, ktorí dokázali povedať, a poviem, že to bol súčasný premiér Robert Fico, že ak budú mať byť vojenské základne na území SR, tak v takom prípade zvolá referendum. Nestalo sa!

Jeho koaličný partner A. Danko pre voľbami v roku 2016 hovoril proti prezidentovi SR A. Kiskovi, síce oprávnene, že nesúhlasí s tým, aby sme boli v područí a pod diktátom cudzích štátov, ale aby sme boli sami sebou a aby sme boli hrdí na svoj národ, na svojich občanov, na svoju vlasť…“, zdôraznil Roman Ruhig a ešte tvrdšie sa vyjadril k ministrovi obrany SR, ktorý vraj obhajuje nie slovenské, ale americké záujmy. Zdôraznil, že SNS má v názve slovo „slovenská národná“ a nie „americká“ strana.

Pochopiteľne, že R. Ruhig „prepral“ aj prezidenta SR A. Kisku, ako vrchného veliteľa slovenských OS. „Uvedomme si jeden fakt. Komu má slúžiť politik? O akej politickej korektnosti nám to tu rozprávajú, keď ani dnes nám minister obrany nie je ochotný prezradiť presný deň, dátum a čas kedy prídu americké vojská do SR, kade budú prechádzať, aby sme mohli vztýčiť naše slovenské vlajky a napísať na transparenty: US Army go home!

Zostáva otázka – koho sa boja viac? My, občania, sa máme báť nejakej americkej vojenskej techniky a amerických vojakov? Čiže keď nám to nechcú prezradiť, oni sa boja nás!?!“.

„Nesúhlasíme, aby na Slovensku boli iné vojská, ako slovenské vojská!“, zdôraznil Roman Ruhig.

Aká logika vývoja nás nekompromisne ťahá do vojny, o tom hovoril Juraj Jánošovský.

„Slovensko má strategické postavenie a my sme tu dnes preto, aby sme nedovolili, aby sa z tejto krajiny stala križovatka vojenských oddielov a aby Slovensko nebolo sídelným miestom, terčom na mapách vojenských stratégov“, uviedol a ozrejmil, že „prišiel som sem aj preto, aby som hovoril o svojich obavách, že riziko zatiahnutia Slovenska do vojny je veľmi veľké!

Po prvé, vojenské systémy sú dnes také dokonalé, že sa zrušil priamy kontakt agresora s obeťou.

Po druhé, svet je v ekonomickej a s ňou súvisiacej politickej kríze. Ekonomika dnes dáva jednoznačné svedectvo, že systém nefunguje, peniaze nemajú svoju hodnotu, pretože sa neustále tlačia peniaze, ktoré už nie sú kryté zlatom alebo tovarmi.

Z logiky vecí vyplýva, že nikdy nebude vyplatené na mzdách toľko, koľko je reálna hodnota vyrobených tovarov. Preto rastú zásoby nepredaného tovaru a predmetov. Existuje len jediná cesta, ako vyriešiť tento ekonomický rozpor. Nahromadené tovary zničiť v šialenej a nezmyselnej vojne. Nehovoriac o tom, že vojna pozametá aj stopy za rôznymi privatizáciami, reštitúciami, prevodmi majetku, krádežou a korupciou.

Toto však nie je v záujme nás, ktorí tu chceme žiť so svojimi deťmi, pre svojich vnukov. Je to v záujme tých, ktorí potrebujú uchrániť a stabilizovať svoje majetky. Preto mám často pocit, že zahraniční vojaci sem neprišli chrániť ani hodnoty, ani budúcnosť, ale konkrétne osobné majetkové záujmy,“ povedal J. Jánošovský a dodal.

„Veľmi vážne obavy z blízkosti vojny vidím aj v tom, že bol erodovaný systém medzinárodného politického života.

OSN vznikla preto, aby stabilizovala výsledky 2. sv. vojny. My však sledujeme, že po celej Európe sa rúcajú pamätníky víťaznej Červenej armády, že sa premenúvajú ulice, že sa rušia pamätné miesta. Je to tragédia, ktorá môže byť síce ospravedlňovaná pomstou za čiastkové víťazstvá v studenej vojne. Mám na mysli úspechy v kozmickom výskume alebo v dekolonializácii tretieho sveta.

Narušením systému medzinárodných vzťahov vzniká systém podvedených a podvodníkov. Áno, práve politický podvod, ktorý má oporu v americkej zásade, že dohody platia len pokiaľ existujú podmienky, za ktorých boli tie dohody uzavreté! Toto môže byť zdrojom ďalšieho vojnového konfliktu.“

Ďalej J. Jánošovský poukázal na nedávne a súčasné konflikty a ohrozenia. A možno aj ironicky vyslovil slová, že „na Slovensku sa osvedčila politika, ak sme ohrození, strčíme hlavu do piesku! Stádo pštrosov sa tak bráni pred predátormi. V nádeji, že ten, ktorý jedinec, sa nestane obeťou a že obeťou bude niekto iný v stáde.

Preto si ani ja netrúfam oslovovať všetkých občanov Slovenska. Mnohí radšej strčia hlavu do piesku, zostanú doma a budú čakať, či hrôzy vojny alebo iné nešťastie nezasiahne suseda.

My sme tu však práve preto, aby sme aj za nich povedali NIE vojne, NIE cudzím armádam, NIE konformizmu, konjunkturalizmu, oportunizmu. Sme tu na to, že hovoríme rozhodné NIE všetkým vojnovým štváčom,“ dodal Juraj Jánošovský.

Už tri roku sa stretávame „na tomto námestí, aby sme si povedali veci, ktoré sa v bežných médiách nedopočujeme,“ otvoril svoj príhovor Ján Čarnogurský.

Najskôr zhromaždenie informoval o piatkovom (30. 6.) proteste pred ministerstvom obrany SR, ktoré sa však pôvodne malo udiať na nejakom hraničnom priechode a vyjadriť nesúhlas s presunom americkej vojenskej techniky po území SR. Keďže však Ministerstvo obrany SR informácie o týchto presunoch tají, občania svoj protest nasmerovali aj proti nemu.

„Tu, na tomto námestí, aj na námestiach v iných mestách, sme vedeli vždy, kde je „sever“. Keď sme zaujali stanovisko k domácim alebo aj svetovým udalostiam, nakoniec sa ukázalo, že vývoj udalostí dal za pravdu nám! Podrobnejšie to preukázal na vývoji v Sýrii a naznačil, že riešenie vojny v Sýrii odľahčí aj situáciu v západnej Európe ohľadne migrantov.

Osobitne poukázal na formovanie ruskej dobrovoľníckej jednotky v Sýrii a ako pred ňou utekajú bojovníci Islamského štátu, keď sa dozvedia, kto na nich útočí.

Rovnaký rešpekt pred ruskými ozbrojenými silami má aj Američanmi vedená koalícia, ktorej Rusi oznámili, že rieka Eufrat je pre nich červenou čiarou. V tejto súvislosti sa mi žiada zopakovať slová istého nemeckého generála, ktorý sa v nemeckej televízii nechal počuť, že „Rusi majú v Sýrii také leteckú silu, že ak by chceli, tak aj vrabce by prinútili kráčať po zemi!“

Ján Čarnogurský to oznámil na zhromaždení inak: „ak by (Eufrat) preleteli, tak sa už nemusia vrátiť!“.

„Na druhej strane Američania tiež postupujú, ale postupujú iba klamstvami. Kedysi hovorili, aj ohľadne našich vojakov, ktorí išli do Pobaltska, že tam idú len na krátkodobé cvičenie. Teraz už… tam nechodia len na cvičenie, ale na trvalú (protiruskú) misiu. Čiže slovenskí vojaci sa opäť dostávajú do blízkosti ruských hraníc práve v čase, keď sa stupňuje napätie medzi Ruskom a Západom“, povedal J. Čarnogurský a na diaľku oslovil slovenských vojakov.

„Už sa raz stalo, že slovenskí vojaci išli s agresorom proti Rusku (ZSSR) v 2. sv. vojne, ale veľmi rýchlo prehliadli na čo ich chcú zneužiť. A riešili to po svojom, že prebiehali na druhú stranu.

Preto hovoríme naším vojakom, že ak by sa napätie medzi Ruskom a Západom, ku ktorému aj my teraz patríme, naďalej stupňovalo, nech vedia a nech si berú príklad od svojich slovenských vojenských predchodcov, ako majú riešiť takúto situáciu!“

V ďalšom J. Čarnogurský poukázal na základňu vo Vajnoroch pri Bratislave, na ktorú už MO SR nemá kompetencie. A vyslal do zhromaždenia otázku: „Tak aká je to zvrchovanosť našej krajiny?“

Potom sa dotkol témy migrantov. Skonštatoval, že je málo hovoriť, že „nechceme migrantov. Treba tiež povedať, ako zabrániť, aby prúd týchto migrantov do Európy prestal“.

To nehovorí ani slovenská vláda. „Ale my vieme, ako na to! Treba podporiť prezidenta Asada, pretože on je najväčšou silou proti Islamskému štátu. Čiže Islamský štát treba vojensky poraziť!“

V ďalšom poukázal na Líbyu, ktorá bola rozdrobená aj vďaka vojenskému zásahu Francúzska v roku 2011. „Preto nech nás francúzsky prezident Macron nepoučuje, aké stanoviská máme zaujímať k otázke migrantov… Po šiestich rokoch síce priznal, že vtedajšia francúzska politika bola chybná, ale ešte nepovedal, že to ľutuje a že sa ospravedlňuje Európe, EÚ, aj nám za to, čo Francúzsko vtedy spôsobilo a ako uvoľnilo prúd migrantov do EÚ“.

Keď tieto jednoduché otázky nehovorí slovenská vláda, musíme ich hovoriť my. A budeme ich hovoriť aj naďalej!

Pokiaľ sme na tomto námestí, tak je to námestie slobody, námestie pravdy a námestie obhajovania slovenských národných záujmov.

Na tomto námestí sa však nevenujeme len zahranično-politickým otázkam, povedal na záver J. Čarnogurský. „Hovorili sme, hovoríme a aj budeme hovoriť o pozadí tzv. protikorupčných pochodov. Hovoríme o tom, ako ukrytí „slniečkári“ vlastne manipulujú s našimi mladými ľuďmi a potom ich pochody, sami sú ukrytí v kaviarňach, vydávajú za autentický a oduševnený prejav vôle mládeže… Veď stačí si porovnať, akú pozornosť médiá venovali nedávnemu štrajku vo Volkswagene a akú venujú týmto protikorupčným pochodom. Jedna ku sto!“

„Toto všetko smeruje ku slovenskému Majdanu! Všetky doterajšie majdany skončili zle a priviedli k ešte väčšej biede, ako bola predtým!“

Posledným vystupujúcim, ktorí sa prihlásil na výzvu moderátora, bol Dušan Borovský, ktorý sa predstavil, že je z Aliance proti vojne. Svoj príhovor otvoril upriamením pozornosti na „morálne hodnoty EÚ“.

Poukázal na fakt, že po 72. rokoch od 2. sv. vojny sú nemecké vojská opäť na hranici s Ruskom. „Zdá sa mi to absolútne nehorázne a nemôžem pochopiť, že sa nikto s tým nezaoberá. Pretože všetci nemeckí kancelári posledných rokov od 2. sv. vojny neustále opakovali – z nemeckej pôdy už nikdy nesmie vzniknúť ďalšia vojna.“

Lenže takéto niečo D. Borovský považuje za morálne pokrytectvo. Nielen Nemecka, ale aj celej EÚ.

V ďalšom poukázal na anglické, francúzske… stíhače, ktoré zlikvidovali mierumilovnú Líbyu, potom Sýriu… štáty, dá sa povedať, s vysokou životnou úrovňou.

Všeobecne sa nedá prehliadnuť, že Západ, západná Európa a USA ničia jednu krajinu za druhou. Keď som čítal iránske komentáre, tak z tých vyplynulo, že Západ sa tak preto správa, lebo sám nijakú vojnu necíti. Preto ju vraj treba preniesť na ich územie.

No a to sa dnes deje. Ten terorizmus, to je tá odplata! Za to pokrytectvo, za to ničenie islamských krajín.

Ak teda my sami chceme zabrániť ďalšej vojne, tak je treba aby sme sa oddelili od Európskej únie!“, dodal Dušan Borovský.

Zaznamenal Vladimír Mikunda

hlavnespravy.sk