Čo nás čaká v jadre Európskej únie?

Marián Tkáč

Bratislava 20. augusta 2017 (HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)

Byť či nebyť v jadre Európskej únie je jedna zo zásadných otázok, ktorá nadlho zmení náš život. Keďže oficiálna diskusia nebeží, pokúsime sa priblížiť problematiku záhadne schovanú za „jadro EÚ“.

Podnetom je text, ktorý na facebooku uverejnil Tomáš Lukačovský. Podľa neho sme už v jadre EÚ od prijatia eura. A tak na rozdiel od našich susedov netreba uvažovať o vstupe do jadra, ale o zotrvaní v ňom. Ak v ňom zotrváme, mali by sme byť pripravení na ďalšie integračné kroky. Lukačovský ich vymenoval desať.

Prvým je zvládnutie štvrtej priemyselnej revolúcie (digitalizácia, robotizácia, nástup umelej inteligencie) a z nej vyplývajúcich zmien na trhu práce. Byť v jadre by malo pomôcť udržať prácu pre polovicu z 300-tisíc Slovákov, ktorí pracujú v EÚ. Budú na to fondy, bude Európsky inšpektorát práce na väčšiu ochranu pracovníkov v cudzine.

Lákadlom je európska minimálna mzda. Dokedy však vyrovnáme rozdiely aj v rámci eurozóny, kde priemerný Španiel zarobí približne dvakrát a Nemec až trikrát viac ako Slovák? A otvorenou je aj otázka, kto to zaplatí.

Aby sa už neopakovalo „Grécko“, bude európsky minister financií, budú sa zbližovať daňové systémy, euroval sa zmení na Európsky menový fond. A pozor: všetky dlhy všetkých sa spočítajú a „spravodlivo“ rozdelia medzi všetky štáty jadra. Teda my, čo sme ešte pred pár rokmi neboli zadlžení, budeme mať na krku dlhy štátov, ktoré si žili roky nad svoje pomery, zatiaľ čo my sme žili vždy veľmi skromne?

Sľubujú, že eurofondy budú na Slovensko tiecť naďalej, aj keď systém čakajú dve veľké skúšky. Bude chýbať britských 10 miliárd eur ročne a navyše bohaté štáty zvažujú prispievať menej. Keďže však európske dotácie majú aj negatívnu stránku — často sa na nich nabaľujú podvodníci a zlodeji, má to vyriešiť európsky prokurátor.

Problematické môže byť spoločné riešenie imigrácie, vznikne Agentúra EÚ, ktorá bude riešiť všetky žiadosti o azyl. Takže už by sme nemohli povedať „nie imigrantom“. Schengen je jednou z výhod európskej integrácie, prečo je však deravý? A chceme ho zachovať aj za cenu rozplynutia sa našich civilizačných tradícií v mori multi-kulti? V ponuke je aj viac mladých Slovákov v programe Erazmus, teda možnosť študovať v zahraničí možno aj všetkým osemnásťročným.

Má vzniknúť európska armáda, pričom NATO ostane, budeme teda platiť tam aj tam? Ochráni nás euroarmáda pred imigrantmi lepšie ako NATO, alebo to bude protiruská armáda tak, ako uvažuje bloger? Naozaj je Rusko náš nepriateľ číslo jeden?

Čudne znie aj prísľub predposledný: Jadro obráni Slovensko od vplyvu nových mocností — myslí sa na Čínu, Indiu a Turecko(?). Je tu strach z toho, že Európa sa bude k zvyšku sveta populačne a ekonomicky zmenšovať — prečo však nikoho nenapadne zmeniť demografiu inou populačnou politikou? Je múdre v čase, keď tretina národného dôchodku EÚ závisí od obchodu so zvyškom sveta, hlásať izolacionizmus?

Komicky znie nápad blogera, že celá stredná Európa má na to, aby bola súčasťou silnej EÚ, ktorá si bude môcť dovoliť Čínu a iné nové mocnosti priateľsky „usmerňovať“ — nielen v rozvoji obchodu, ale aj v otázke ľudských práv.

Posledný, desiaty, prísľub je prinajmenšom kontroverzný. Požaduje od nás kroky, ktoré už urobili Nemci aj Malta, keď „síce oneskorene, ale predsa rozšírili manželstvo aj pre páry rovnakého pohlavia, čím odstránili jednu z posledných vecí, ktorá ich delila od zvyšku jadra EÚ“. Budeme povinní aj my prijať legislatívu známu pod skratkou LGBTI?

Vlak k tuhej federalizácii EÚ sa práve pohýna. Zvažujme teda za a proti, aby sa negatíva, ktoré s EÚ prišli (neobrábaná pôda, európsky potravinový odpad na našich pultoch, vysťahovalectvo ako v najhorších časoch Uhorska) ešte nerozšírili. Máme sa vzdať suverenity a naša vláda bude iba na „okrasu“, ak o všetkom bude rozhodovať Merkelová a Macron len preto, že nám sľubujú peniaze?

Lukačovský nemá pravdu, že „Slovensko by sa nemalo vyčerpávať vnútropolitickou debatou“, naopak, nastal čas otvorenej diskusie o všetkých plusoch a mínusoch nášho zotrvania v jadre EÚ. A na jej konci by malo byť celoštátne referendum, aby sa každý mohol vyjadriť jednoznačne: áno alebo nie!

Marián Tkáč

Hlavnespravy.sk